HAVRILLA.NET

V BUFFALO-CITY
Na mesto mrakodrapov – Buffalo pri Niagarských vodopádoch sa znášala noc. Hodiny na veži kostola odbíjali polnoc, keď na Gebby – Street (Street – námestie, trieda) pri malom vodotrysku sa zišli dvaja muži. Klobúky stiahnuté hlboko do tváre, goliere na bezvadných čiernych kabátoch vyhrnuté. Celý ich výzor poukazoval na pochybných gentlemanov.
Jeden z nich, s cigarou medzi zubami, zašepkal: „Heslo!“ Ten druhý pozrel sa mu do tváre a tlmene povedal: „Davy, čo ma nepoznáš?“
Oslovený pozrel sa mu do tváre a povedal: „Poznám ťa Max Landy, ale heslo tu musí byť!“
A Max Landy zašeptal: „Krvavá dýka.“
„Dobre, Max, zavolal som ťa na to, aby si dostal presné inštrukcie. Zajtra o jednej hodine v noci podmínujete miesto, odkiaľ sa turisti pozerajú na Niagaru. Toto miesto je všeobecne známe pod menom -Vysunuté skaly-, elektrické vedenie musíte dobre zamaskovať a rozmotáte ho až po výletnú reštauráciu, ktorá je odtiaľ asi 200 metrov. Bude ťa tam čakať číslo 9 a číslo 12.“
„A kedy to chceš vyhodiť?,“ spýtal sa Max.
„Napozajtra v noci – číham na dvoch mladých cudzincov, dievča Mabel a jej spoločníka Johnyho,“ povedal Davy.
„A prečo ich chceš zahubiť?,“ spýtal sa Max.
„Iba toho chlapa – tú dievčinu mienim zachrániť, ináč je to moja súkromná vec, ha, ha, ha,“ zasmial sa Davy.
Aj Max sa nútene zasmial, no potom povedal: „Good bye, vodca, idem ešte do baru.“
„Good bye,“ povedal Davy a onedlho ich postavy zmizli v tme. Akonáhle sa tak stalo, od múrika vodotrysku sa odlepila postava muža, najprv sa poobzeral, či tu niekto neide a pustil sa smerom k hotelu Grand.


NOČNÝ ROZHOVOR
Tri dni pred touto udalosťou prišli do mesta dvaja turisti. Ako som už povedal, že jedným z nich bolo dievča Mabel. Musím však podotknúť, že Mabel prišla z Texasu, kde jej otec mal farmu. Jej bratranec Davy už dávno pomýšľal, žeby sa s ňou oženil, no ona ho rozhodne odmietla, lebo poznala jeho nepeknú minulosť. Davy potom odišiel do Buffala, kde vstúpil do bandy „Niagara“. Tam sa čoskoro stal vodcom a ako vidieť, naskytla sa mu príležitosť pomstiť sa Mabel.
O Mabelinu ruku sa uchádzal aj John Dexy, ktorého aj Mabel mala rada. Spoločne sa išli pozrieť na Niagaru, čo bola dávna túžba Mabel. Ubytovali sa v hoteli Grand.
Presne o 2. hod. v noci sa ozval zvonček. John sa zobudil, vyskočil z postele a otvoril dvere. Na svoje veľké prekvapenie tam však nikoho nevidel. Iba na zemi bol akýsi list. Zdvihol ho, videl, že bol adresovaný jemu, náhlivo strhol obálku. V liste bolo toto:
„Dajte pozor na Davyho Gregsa. Chystá sa vás vyhodiť do povetria na -Vysunutej skale-. Váš L. W.“
John Dexy zobudil Mabel a podal jej list do rúk.
Akonáhle ho prečítala, povedala: „Tak Davy je tu?“
„Áno a chystá nám úklady,“ povedal John.
„A čo teraz?,“ spýtala sa Mabel.
„Čo by bolo, musíme ho zneškodniť,“ odvetil John a stisol pažbu revolvera vo vrecku. „A nakoniec, poďme spať, ráno je múdrejšie večera,“ povedal Johny a ľahol si. Ľahla si aj Mabel, ale dlho nemohla zaspať, lebo rozmýšľala nad obsahom listu. No Johny medzitým už dávno kľudne spal.


KATASTRÓFA
John Dexy sa zobudil asi o pol štvrtej ráno. Začudoval sa, lebo to nebolo jeho zvykom. Jeho zvyk bol vstávať presne o štvrtej. Zašomral čosi pod nos a začal sa zčerstva obliekať. Už bol oblečený, len kravata mu chýbala, keď vtom sa ozval vzduchom strašný výbuch. Prichádzal od severovýchodu. No John sa nestačil ani zľaknúť. Nové a nové výbuchy sa ozývali vzduchom. Ešte si stačil pomyslieť – Zem sa rozpadla! To je koniec sve… No nedopovedal, lebo pod ním sa zablyslo a cítil, ako vyletel do povetria. Potom sa ešte raz poobzeral na zemeguľu, už zo stratosféry, lebo zotrvačnosťou vyletel až hore a spatril príšerný obraz. Zem sa rozpadla na malé kúsky. No viac už John nevidel. Zomrel.
1954

Pozn. autora - 11.12.1999, 00:53: John zomrel. Ale autor prežil a tak mohol po mnohých rokoch (po 45. rokoch) prepísať tieto riadky. Autor text neupravoval. Keď je niečo dobré, tak sa do toho nemá zasahovať. Napríklad - čitateľ si môže len domyslieť prekvapenie Maxa Landyho pri stretnutí s numerickými číslami 9 a 12 pri výletnej reštaurácii. K zvláštnostiam hotela Grand patrí zvonček na dverách izieb a tiež aj to, že niektorí gentlemani nosia bežne revolver vo vrecku pyžamových nohavíc.