HAVRILLA.NET

Jeden človek sedel pred obrazom a prehliadal si ho. Klinec, na ktorom bol obraz zavesený sa naraz uvoľnil, slabá omietka v dôsledku fyzikálnych zákonov povolila a obraz spadol na zem. Ale v tej istej chvíli nastalo zemetrasenie a sile 7,2 Richterovej stupnice, (chcel som napísať – zemetrasenie o sile trojitého Rittbergera – asi preto, že krasokorčuliar pri takomto náročnom skoku občas spadne) lampa sa rozkolísala a obrazy popadali na zem.
Ostro rezané črty, teda výraz tváre tohto človeka sa náhle zmenil, vážnosť vystriedalo prekvapenie, sánka sa tiež vlastne uvoľnila, možno v dôsledku zemetrasenia, a tvár sa pretiahla. Ten človek sa ale nikdy nedozvedel, z akého dôvodu spadol prvý obraz.

Je zvláštne, že čitateľ túto poviedku dočíta, napriek tomu, že poviedka evidentne pojednáva o nepodstatných veciach. Navyše čitateľ má akýsi zahmlený dojem, či sa mu autor trochu neposmieva. Našťastie poviedka je krátka a číta sa hladko. A veru aj mnohému čitateľovi počas čítania sa tvár pretiahne a z čisto osobných dôvodov sa sám nad sebou zamyslí.

Bystrý čitateľ sa však právom spýta – a ako sa autor dozvedel, čo sa v tej izbe dialo? Odkiaľ autor vie, ako spadol prvý obraz?
Na to treba odpovedať.
V tej izbe boli pootvorené dvere do kúpeľne. Tam si práve prezliekala nohavičky priateľka tohto človeka. Boli horúčavy a táto mladá dáma si prezliekala v takýto horúci letný deň nohavičky najmenej trikrát. Dvere boli pootvorené a mladá žena videla jasne, ako sa prvý obraz pomaly, bez zakolísania uvoľňuje a spadne. Potom sa rozkolísal luster, izba a aj ďalšie obrazy. Na druhý deň referovala udalosť autorovi poviedky. Autor, v snahe zaimponovať tomuto dievčaťu, sadol k stolíku a s použitím umeleckej licencie nahodil tieto riadky.

2006