HAVRILLA.NET

(Strihač časových polí)


Mladý sedemnásťročný chlapec [17] r. 1970, sa prihlási na konzervatórium. Prichádza do Bratislavy s malou taškou a gitarou v puzdre. Nájde si podnájom. Žije v byte u mladej ženy, slobodnej matky. Nastane love story. Matka menom Táňa, [31] (vyzerá na 24) váha: Obaja sú bezhlavo zaľúbení. Napokon Táňa dôvodí: „Musím sa starať o Miriam. Ešte ma potrebuje.“ Miriam, dcéra, má [12] rokov a spolu s mladším dievčatkom sa hrajú s bábikami a „na obchod“. Chlapec je zničený a chce sa hodiť do Dunaja (z Mosta SNP). 0 dva roky chlapec preruší konzervatórium, býva už dávno inde, hrá s malým džezovým kvintetom štvrtky v Štefánke. Študuje súkromne kompozíciu. Občas dochádza k starým známym. Táňa, angličtinárka, sa venuje prekladom a v intervaloch ľúbi chlapca. V malej izbičke počuť zvuky melódie “Bridge over troubled water”. Otvorí dvere. Na posteli sedí Miriam [14] 1972, odrazu celkom iná, s pekným mejkapom. Na gramofóne sa krúti platňa. Chlapec zacíti dym. Miriam rozmliaždi cigaretu. Možno preto, alebo napriek tomu sa chlapec menom Michal zaľúbi. Láska je hneď opätovaná. Matka je roztrasená. Požiada Michala, aby sa rozhodol. Michal váha. Ľúbi Miriam, ale končí, pretože konflikt je neúnosný. Rieši to odchodom do Paríža na dlhšie turné. Medzitým zistí, že Miriam to má „rozjeté“ ešte s tromi mladými. Lúčia sa na Hlavnej stanici v Bratislave. Miriam sľubuje, že bude čakať.
Okrem toho mu oznámi, že je tehotná, ale nie s Michalom. Michal [19] je zničený. Vlak odchádza. Turné sa o čosi predĺži. V Paríži kapela dostane pozvanie do Juhoafrickej republiky, potom do USA a naspäť do Európy. Michal [19] odchádza v r.1972 a vracia sa po osemnástich rokoch. Michal [37] r.1990.

Na vernisáži v Galérii C. Majerníka (Vystavuje J. Koller) jedno z dievčat, ktoré roznášajú víno, spozná Michala, krátkou poznámkou sa mu prihovorí, že ho pozná, má jeho platne a výstrižky z novín. Vypijú trochu šampanského v Carltone a zaľúbia sa. Idú spolu plávať na kúpalisko Lido pri Dunaji. Dievča donesie výstrižky a spomedzi novín vypadnú i nejaké fotografie. Michal si ich pozrie a zrazu je konšternovaný. „Kto to je?,“ spýta sa a ukazuje na dve usmiate ženské tváre. Staršia je Miriam a mladšia Katka, Michalova nová priateľka. „Moja mama!,“ odpovie Katka a spýtavo sa pozrie na Michala. Michal nepohne ani obrvou. Láska trvá. Michal si prenajme byt na Gorazdovej. Dole je umelecké keramické štúdio. V byte si púšťajú CD a Katka [18] sa spýta: „Mal si nejakú lásku v cudzine?“ „Mal som pred sebou len jednu tvár. A tá nebola pri mne.“ „Kto to bol?“ Michal pozerá priamo na Katku. „Tvoja mama.“ A usmeje sa. Usmeje sa i Katka a pozrie vedľa: „Viem…“
Katka študuje novinárstvo na FFUK a pomáha, privyrába si v keramickom štúdiu, ktoré vedie istý muž s prezývkou Amerigo. Vysvetľuje Michalovi, že ju viac baví umenie ako novinárčenie. Spoločne sa bavia o postmoderne, ale aj o porceláne dynastie Ming. Do Bratislavy prichádzajú podnikatelia z USA i z Kanady. Jeden z nich, právnik z New Yorku, navrhne Katke, aby urobila výstavu drobných keramík v Citybank, v banke, ktorú zastupuje. Katka súhlasí a s Dr. Rogersom odchádza do N.Y. Michal neprotestuje, veľkoryso súhlasí a zamestná sa v Slovenskej televízii ako dramaturg štvrtkových polnočných džezprogramov.

0 dva roky sa Katka vráti s malým kapitálom a s malou, jedenapolročnou dcérou. Otcom je Dr. Rogers. Dcéru nazvali Sandra. Michal [39] 1992, sa venuje výhradne džezu, píše knihu Improvizácia a filozofie. S Katkou [20] sa nestretáva.

Michal hrá ticho na gitare už len latinsko-americké témy, samby a venuje sa štúdiu filozofie. V jeden neskoro letný septembrový večer mrholí a Michal [57] r. 2010 sa túla pri Dunaji. Stojí v mrholení na nástupišti Propeleru a rozhodne sa nastúpiť. Loď ho preváža do Petržalky. Vystúpi (sú len traja pasažieri) a naproti vbieha na loď dolu rampou mladé dievča s tenisovou raketou. Mi-chal si uvedomí, že dievča by ho zaujalo viac, ako sychravý večer v parku, obráti sa a nastúpi na loď. Nasleduje zblíženie. Dievča sa mu napokon predstaví: „Sandra,“ placho sa usmeje a stratí sa v tme. Michal chodí každý večer na nábrežie v tú istú hodinu. Presne o týždeň stretne Sandru znovu s raketou a so skupinkou jej rovesníčok a chalanov s veľkými tenisovými taškami. Sandra sa usmeje a navrhne (placho, ako inak!) Michalovi že ho naučí hrať tenis. „Ja ti budem na oplátku vysvetľovať gréckych sofistov,“ povie Michal. „Už sa teším!“ zajasá Sandra. Tenisové kurty, atď. Zasnúbia sa a dohodnú sa na sobáši - 12. január. Prababička - Táňa - je konšternovaná. Ešte stále je zaľúbená do Michala. Táňa [71]. 10. januára dostane Sandra slabú chrípku, ale už 11. - 12. januára vysoké horúčky, svadba sa odloží. Michal musí odísť náhle na päť dní do Prahy. Keď sa vráti, Sandra je ako vymenená. Je zlostná. Odvrkne mu: „To celé bola blbosť. Ja som ešte decko a ty si ma oblbol. Chcem spoznávať život. Vypadni!“ Michal zničene odchádza. Zavrie sa vo svojej manzardke a púšťa si dlho a naplno takmer studenú sprchu.
Prejde rok. Sandra je tehotná, nevie s kým. Narodí sa jej dcéra - meno - Zuzana. Dá ju hneď do detského domova. Keď ju Michal stretne, už ju nespoznáva. Sandra je na drogách.

Michal [58] 2011, študuje zen, vlastné celých ďalších osemnásť rokov len píše na papierik akési slovo a papierik vyhodí von oknom, alebo na zem. Nie je to báseň, možno kaligrafia, alebo čosi medzi básňou a kaligrafiou. Často je v sprche. Znie samba. (Celú zen sekvenciu.)

Michal [76] 2029, zdvihne telefón (videotelefón). V obrazovke je tvár pekného dievčaťa - Zuzka [18] 2029, mu oznámi, že zbierala jeho ~kaligrafiu~ a vydala ju súčasne v Pekingu, New Yorku a vo Viedni. Že mu donesie výtlačok knižky a ukáže ju do obrazovky. Michal povie hlasno: NIE!, ale Zuza už vypla monitor.
Dievča je už u Michala a rozprávajú sa o knihe. „Zuzka, ak si ma prišla zbaliť, tak hovorím jasne: Nie!“ Zuzana sa rozosmeje. „Som dva roky šťastne vydatá a mám bejby.“ „Meno?“ „Olívia.“ „Príďte spolu.“ „Ha, ha, ha, to sú nápady! Ale dobre. Príď do Slovenského spisovateľa v piatok večer, robíme party a budeš podpisovať svoju knihu. Prídem aj s Olíviou a zoznámim ťa s Danielom, mojim mužom.“
Party – Michal hrá fantasticky na gitare klasické španielske témy. Malej Olívii vypadne z ústočiek hrkálka a fascinovane počúva. Pochopí, že Michal hrá len pre ňu.

O pätnásť rokov v starej budove bratislavského Konzervatória Olívia [17] 2044, absolventský recitál. Samozrejme, že na gitaru. V porote je aj šedivovlasý a šedivobradatý pán – Michal [91] 2044. Olíviino vystúpenie má kladný ohlas a veľký aplauz. Smeje sa, je obdarúvaná kvetmi. Michal jej podá ruku a blahoželá. Odchádza bočnou chodbou. Olívia ho sleduje pohľadom, zrazu, s kvetmi v náručí, sa rozbehne za ním a v úzkej chodbe dychčí: „Pán profesor, pán profesor!“ Michal sa obráti: „Hrala som len pre vás!“ „Ja som počúval len teba!“ Olívia sa postaví na špičky a jej horúce pery sa spoja s perami profesora. Kvety sa roztrúsia po zemi. Zbierajú ich. Zrazu Olívia objíma Michala a znovu a znovu ho bozkáva. „Nenechávaj ma samú! Chcem byť navždy s tebou! Chcem byť tvojim dieťaťom aj ženou!“
S Michalom pripravujú spoločné turné. Michal povie: „Bude to naša svadobná cesta.“ Turné je: Paríž, Tunis, Sydney Opera, Buenos Aires. Michal sa vráti do Bratislavy pre noty a snubné prstene. Svadba má byť vtedy a vtedy v Rio de Janiero. Michal sa dozvedá z televíznych správ v Bratislave, že lietadlo sa zrútilo do džungle v Amazónii. Olívia je nezvestná. Vyberie sa do Južnej Ameriky. Hľadá dva roky, robí etnografické výskumy u amazónskych Indiánov. Po čase, v hlbokom pralese sa dozvie, že jeden indiánsky náčelník má zvláštnu ženu – ženu ako pena. Dovtípi sa, že je to beloška. 

Prichádza do osady. Olívia [19] 2046, je tehotná, rodí dieťa. Pri pôrode zomiera. Náčelník ukáže na dieťa a ukáže na Michala.
Michalov vek – [93] 2046. Ukáže i na rieku Amazóniu a čln. Michal pochopí. Zoberie dievčatko do náručia. Je nahý. Dieťa je nahé. Nastupuje do člna a odráža. Čln i dvojica sa strácajú v diaľavách Amazónie. Nad riekou sa vznáša vták.

Chudý muž nedefinovateľného veku [106] 2059, sedí na lavičke na Broadway, neďaleko Lincoln Center s mladou kočkou [13]. Vedľa, v reštauráciách na chodníku večerajú rôzni ľudia. Muž i dievča sú oblečení v trochu otrhaných džínsoch a v tričkách. Patria k sebe. Dievča má výrazné indiánske črty. Hrajú na dvoch španielskych gitarách sambu braziliana. Je to paľba. Pozrú sa na seba a smejú sa.
Nabiehajú titulky a pridáva sa orchester.

1. TÁŇA 1970
2. MIRIAM 1972
3. KATKA 1990
4. SANDRA 2010
5. ZUZANA 2029
6. OLÍVIA 2044
7. DIEŤA 2059
NO END

V McDonaldovi, Fifth Ave, Friday August, 17th. 1990 N.Y.

Poznámky – 1. Každú sekvenciu Táňa – Dieťa natočiť ako 90 min. film, každé pokračovanie (s ohľadom na prirodzené starnutie hrdinu – Michala) by sa nakrúcalo približne po 18 rokoch. Film by sa nakrúcal asi 87 rokov. S pôvodnými hercami. Až potom by bol hotový. 7 dielov niekedy v r. 2059? Hlavný hrdina by sa musel dožiť min. 90 r. Natáčalo by sa simultánne 10 verzií s 10 hlavnými postavami. Tým by sa do veľkej miery zaistilo, že najmenej jeden Michal sa dožije 90 r. a dokončí príbeh. Diely filmu v rôznych štýloch, ako tragédia, veselohra, psychodráma, detektívka, cinema verité, thriller a i.

Poznámky – 2. Pomocný záznam na DVD. (V skutočnosti by to bol hotový film, ale to by sme neprezradili): Mladý gitarista, perfektný jazzový hudobník PRED KAMEROU – postupne ho premaskúvame na 106-ročného. Samozrejme, amatérsky. A sedem perfektných šestnástiek až osemnástiek. Tvár –Michal- rozpráva príbeh do kamery. Vždy nová osemnástka opravuje a komentuje. Michal rozpráva, hrá sólo i s ďalšími jazzmenmi, strihy, čierno-biele fotografie, akože „dokument“, predvádza zážitky… To sa dá natočiť za jeden deň!

Melbourne, Dec., l2th. 1991
Poznámky – 3. Ale načo sa namáhať a simulovať deje, ktoré sa nikdy nestali? Investovať a míňať veľa peňazí, manipulovať hercov, prenášať kamery, stojany, svetlá, narobiť veľa kriku a neprespať mnoho nocí?
Cieľom filmu je pobaviť a zanechať dojem. Ale nesplnili to už tieto riadky? To je najjednoduchšia verzia.
A napokon… Ak je príbeh dobrý, dá sa povedať jednou vetou:
(a) Starší muž [106] prešiel časové polia a teraz hrá sambu s dievčatkom.
(b) DIEVČATKO A STAREC HRAJÚ SAMBU A NO END.
2006