HAVRILLA.NET

Osoba „A“ oznámi nesmierne dôležitý odkaz pre osobu „Y“ osobe „B“. „A“ odchádza navždy do Belém, kde po nej miznú všetky stopy. „B“ sa dostáva do väzenia v Justičnom paláci, a nemá inú možnosť, len odovzdať ústne odkaz po osobe „C“. „B" sa dopustí z neopatrnosti, alebo nedbalosti, nazvanej „ľudský faktor“, drobnej nepresnosti. „C“ vie, že väzeň v spodnej cele má byť pre nedostatok dôkazov prepustený. Posiela na niti „koňa“, moták cez zamrežované okno. „D“ je však hrubá osoba s nízkym IQ. Krátky moták prečíta, pokúsi sa ho zapamätať a papier z opatrnosti rozžuje. Už o dva dni sedí v Grandke so svojimi kumpánmi. Stretáva sa s istým doktorom práv s prezývkou „Číňan“. Tomu prenechá odkaz upravený prenosom hore nohami. V tejto verzii je čisté plus dokonalé mínus. Číňan sa prinúti do úsmevu a súhlasí s odovzdaním. Na danej adrese mu otvorí osoba „F“, ponúkne ho kávou a oznámi, že „Y“ sa z privátu odsťahovala, ale sporadicky sa tu objavuje. Číňan nechá odkaz, ale z prefíkanosti ho skomolí. „F“ je nahluchlá starena a nevšimne si lesť „E“, Číňana. „Y“ dlho nechodí a starena si každý večer opakuje odkaz. Odkaz je čoraz stručnejší. Jedného sychravého jesenného večera, za plieskanice, sa tu zastaví „Y“. Keď si stiahne kapucňu a premočený plášť, zavlnia sa jej dlhé plavé vlasy, nakloni sa a ľahko bozká starenu. „F“, starena, jej odovzdá odkaz, ktorý sa presne kryje so slovami „A“.

1982