HAVRILLA.NET

Asi v roku 1952 otvorili v Bratislave predajňu Darex. Predával sa tam západný tovar za doláre. $. Mňa fascinovala už len tá značka – US $! Mal som vtedy osem rokov. Tá značka $ ma fascinuje dodnes. Podobne ako mrakodrapy, (aj ako slovo) jazz, abstraktné umenie, saxofón, CIA, Chewing gum, Broadway, colt, gangster, rock and roll, A-bomb, Cadillac, nylonky, nylon.
Moji rodičia dostali nejaké $, asi z USA, alebo z Austrálie a po porade sa rozhodli, že si kúpia v Darexe montgomeráky.
Prvé a originálne montgomeráky boli vtedy šité zo šuštiakoviny, hovorilo sa tomu „z balónu“. Tzv. „balónový hodváb“. Už len ten materiál a jeho vôňa ma priam privádzali do mdlôb. Američania vtedy vypúšťali nad komunistické krajiny balóny, aj nad ČSR, a mnohí ľudia tieto spľasnuté balóny našli, rozstrihali si ich a šili si z nich vetrovky a montgomeráky.
Strih montgomerákov navrhol generál Montgomery.
Mal som osem rokov, ale bolo mi jasné, že každý, kto má oblečený montgomerák, je vlastne agentom CIA. Bolo to jasné aj komunistom.
Moji rodičia boli šťastní, že majú montogomeráky. Čiastočne sa aj báli obliecť si ich a vyjsť na ulicu, pretože vtedy mizli ľudia. Po roku poslali pohľadnicu z Jáchymova. Miznutia ľudí začiatkom 50. rokov bol známy fenomén. Rodičia si prezerali montgomeráky v spálni pred zrkadlom. K celkovému pocitu šťastia patrí niekedy aj strach a riziko spojené s týmito pocitmi. V jeden podvečer mi rodičia povedali, že ideme na prechádzku. Obliekli si montgomeráky a vyšli sme. Rozprávali sa, ale už si nepamätám o čom, bol som vo veku, kedy som sa venoval hlavne pozorovaniu sveta. Rodičia začínali byť nepokojní. Napokon sa rozhodli vrátiť sa domov. Celá prechádzka trvala asi desať minút. Montgomeráky putovali do skrine. Občas si obliekol montgomerák otec, inokedy mama, ale vždy sa vracali vynervovaní. Vynosili ich až koncom 50. rokov.
Z dvoch montgomerákov (originálnych) sa zachoval jeden a mám ho v skrini. Čakám na vhodné počasie, nejaký sychravý novembrový večer, oblečiem si montgomerák a za plieskanice (studený vietor s dažďom) sa pôjdem prejsť k Dunaju. V jednom vrecku budem mať Chewing gum a v druhom zväzok US $ bankoviek. Môže sa stať, že stretnem nejaké pekné dievča v nylonkách a lodičkách na najvyššom opätku, ktoré potom pozvem do baru. Frankie Boy nám zaspieva „Stranger in the night“.

1995